„Či už vo mne viera, ktorá tvorí, prestala existovať, alebo sa skutočnosť zhmotní len v…“
Či už vo mne viera, ktorá tvorí, prestala existovať, alebo sa skutočnosť zhmotní len v pamäti, kvety, ktoré mi dnes ľudia ukazujú prvýkrát, mi nikdy nepripadajú ako pravé kvety.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Hra
Poznáte autora?
Prečítajte si výrok a hádajte z troch možností, kto ho povedal.
Rozdiel medzi falošnými a pravdivými spomienkami je rovnaký ako pri drahokamoch: vždy sú to tie falošné, ktoré vyzerajú najreálnejšie, najžiarivejšie.
Miesta, ktoré sme poznali, patria dnes už len do malého sveta priestoru, v ktorom si ich pre vlastné pohodlie zakresľujeme.
A čo sa týka tohto predmetu, závisí od náhody, či naň narazíme skôr, než sami zomrieme.
Minulosť je ukrytá kdesi mimo oblasti rozumu, mimo jeho dosahu, v nejakom hmotnom predmete (v pocite, ktorý nám tento predmet vyvolá), o ktorom ani netušíme.
Je márne namáhať sa, aby sme to znovu uchopili: všetko úsilie nášho rozumu musí byť zbytočné.
Prečo si mozog pamätá bolesť z včerajška?
Ďalšie od autora Marcel Proust