„Pri pozorovaní svojich klientov som oveľa lepšie pochopil tvorivých ľudí. El Greco si…“

Pri pozorovaní svojich klientov som oveľa lepšie pochopil tvorivých ľudí. El Greco si napríklad pri pohľade na niektoré zo svojich raných diel musel uvedomiť, že „dobrí maliari takto nemaľujú“. No akosi natoľko dôveroval vlastnému prežívaniu života, procesu bytia sebou samým, že mohol pokračovať vo vyjadrovaní svojho jedinečného vnímania. Akoby hovoril: „Dobrí umelci takto nemaľujú, ale ja maľujem takto.“ Alebo, ak prejdeme do inej oblasti, Ernest Hemingway si iste uvedomoval, že „dobrí spisovatelia takto nepíšu“. Šťastnou náhodou sa však vydal smerom k tomu, aby bol Hemingwayom, aby bol sám sebou, namiesto toho, aby sa riadil predstavou niekoho iného o tom, čo je dobrý spisovateľ. Einstein bol zjavne nezvyčajne ľahostajný k faktu, že dobrí fyzici nemysleli tak ako on. Namiesto toho, aby cúval pre svoju nedostatočnú akademickú prípravu vo fyzike, jednoducho sa vydal smerom k tomu, aby bol Einsteinom, aby myslel svoje vlastné myšlienky, aby bol taký skutočne a hlboko sebou samým, ako len mohol. Nejde o jav, ktorý sa vyskytuje len u umelcov či géniov. Znova a znova som u svojich klientov videl, ako sa jednoduchí ľudia stávajú významnými a tvorivými vo svojich vlastných oblastiach, keď si vypestovali väčšiu dôveru v procesy prebiehajúce v nich samých a odvážili sa cítiť svoje vlastné pocity, žiť podľa hodnôt, ktoré v sebe objavujú, a vyjadrovať sa svojím vlastným jedinečným spôsobom.