Jiří Suchý

Azda na to, že divadlo, ktoré sme pred dvaašesťdesiatimi rokmi s Jiřím Šlitrom a Ferdinandom Havlíkom založili, stále ešte žije.

Čas letí ako záprah, nad ktorým práska bič, človek sa párkrát ožení a hneď je mladosť preč.

Ak nemáte čo povedať, nehovorte to.

Aj ja som býval mladý, ale vedel som, kedy prestať.

Odhalenie tajničky môže priniesť určité potešenie inteligentnému divákovi a o toho nám vždy išlo.

Vždy sme sa vyhýbali priamej satire, ale skrývali sme ju do metafory, narážky ukrytej v geste alebo slovnej hračke.

Odpočívam tak, že spím. Je to jediný druh odpočinku.

Všetko sa mi akosi mieša a vždy sa mi cnie za tým, čo nemám. Ale tak je to aj v živote.

Keď je všetko v háji, nič nie je stratené!

Som odchovanec Voskovca a Wericha, takže som ani inak nemohol.