Jiří Suchý

Sme divadlo, čo si budeme nahovárať, tradicionalistické a trochu oneskorené, ale zámerne.

A v Semafore je Jitka Hurvínek a ja som semaforský Spejbl. Do Semaforu sa proste chodí na nás.

Za tridsať svojich piesní sa môžem postaviť.

Ale takéto piesne ako Jó, to jsem ještě žil – to je pieseň, o ktorej viem, že sa mi podarila, že lepšiu by som už na túto tému nenapísal.

A ja som to podpísal a potom bol veľký tlak, aby som to odvolal, a ja som tomu tlaku odolal.

Dnes ma nikto nekontroluje, čo som mal napísať a čo nie.

Dodnes existujú dva druhy humoru.

Pokiaľ ide o humor, v začiatkoch šesťdesiateho roku sa mi vytvoril môj osobný humor, ktorý vychádzal z Voskovca a Wericha, z Miroslava Horníčka, z Ivana Vyskočila.

Neodsudzujem stand-upy, ale som rád, že ich robiť nemusím.

Som v podstate samotár, takže neusporadúvam žiadne večierky, som sám doma, pred spaním si pustím napríklad nejaký film.