Jaromír Nohavica

Veci sa hýbu, veci sa dejú, a čo je dnes, nie je navždy. Vždy bolo a je treba byť aktívny, aby sme si svoje hodnoty ubránili.

Vojny začínajú aj v pondelok popoludní, a my nikdy nevieme, ktorý pondelok to bude.

Skladám piesne, ktoré sú takými kamienkami, a keď cítim, že ich je dosť a dá sa z nich zložiť zmysluplný celok, začnem sa v nich prehrabávať.

Diváci nie sú zvedaví na to, či som spotený. Beriem si so sebou radšej viac košieľ.

Chodím na tie miesta vždy po nejakom čase, aby sa na mňa ľudia mohli tešiť.

Cítil som, že to pôjde, a povedal som si, že do toho švihnem. Našiel som svoj svet, ktorý ma zlákal.

Nikdy som sa nepozeral ďaleko za horizont našich dní, pretože dlhé pozeranie dopredu prináša človeku veľakrát bolesť a sklamanie. Je teda dobré pozerať sa dopredu s privretými očami, ale zároveň vedieť, že nie všetko bude tak, ako sa naplánuje.

Som taký DJ sám seba. Zapnem senzory a počúvam, čo srdcia a oči ľudí vysielajú.

Napísal som ich počas troch rokov asi päťdesiat, a keď ich človek počúva, je to taká kronika doby, pretože v každej nájde niečo, čo ho v tom čase stretlo.

Píšem ich priebežne, dávam ich do batohu, ako hovorím, a keď cítim, že je plný, tak ho prehrabem a vznikne platňa.