Gabor Mate

Či si to uvedomujeme alebo nie, je to práve naša zranenosť, alebo spôsob, akým sa s ňou vyrovnávame, čo diktuje veľkú časť nášho správania, formuje naše sociálne návyky a ovplyvňuje spôsob, akým premýšľame o svete.

Sebaprijatie teda neznamená sebaobdiv či dokonca sebauznanie v každej chvíli nášho života, ale toleranciu voči všetkým našim emóciám, vrátane tých, ktoré nám spôsobujú nepohodlie.

Silné presvedčenia neznamenajú nevyhnutne silný zmysel pre vlastné ja: veľmi často je to presne naopak. Intenzívne presvedčenia môžu byť len nevedomou snahou človeka vybudovať si zmysel pre seba, aby zaplnil to, čo v hĺbke prežíva ako prázdnotu.

Nie svet, nie to, čo je mimo nás, ale to, čo nosíme vnútri, nás zväzuje. Možno nenesieme zodpovednosť za svet, ktorý vytvoril našu myseľ, no môžeme prevziať zodpovednosť za myseľ, ktorou vytvárame svoj svet.

Väčšina toho, čo nazývame osobnosťou, nie je pevná sústava vlastností, iba mechanizmy zvládania, ktoré si človek osvojil v detstve.

Trauma nie je to, čo sa ti stane, ale to, čo sa deje vnútri teba.

Žiadna spoločnosť sa nemôže pochopiť sama seba bez toho, aby sa pozrela na svoju tienistú stránku.

V reálnom svete neexistuje spor medzi vrodeným a získaným, iba nekonečne komplexná a okamih po okamihu prebiehajúca interakcia medzi genetickými a environmentálnymi vplyvmi.

To, čo nazývame osobnosťou, je často zmesou skutočných vlastností a osvojených spôsobov zvládania, ktoré vôbec neodrážajú naše skutočné ja, ale skôr jeho stratu.

Nuda, zakorenená v základnom nepohodlí so sebou samým, je jedným z najmenej znesiteľných duševných stavov.