Franz Kafka

Nedokážem ti to vysvetliť. Nedokážem to vysvetliť nikomu, čo sa to vo mne deje. Nedokážem to vysvetliť ani sám sebe.

Čo keby som si ešte trochu pospal a zabudol na všetky tie hlúposti.

Aký osud: byť odsúdený pracovať pre firmu, kde aj najmenšia nedbalosť hneď vzbudí najhoršie podozrenie!

Keď sa Gregor Samsa jedného rána prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa vo svojej posteli premenil na obrovský hmyz.

Nádeje je dosť – pre Boha – nekonečne veľa nádeje – len nie pre nás.

Blaženosť vraždy! Úľava, vzlietajúca extáza z prelievania cudzej krvi!

Sirény majú ešte strašnejšiu zbraň než svoj spev – svoje mlčanie. Možno sa niekomu podarilo uniknúť pred ich spevom, no pred ich mlčaním určite nikdy.

Myslím, že by sme mali čítať iba tie knihy, ktoré nás rania a bodajú. Ak nás kniha, ktorú čítame, nezobudí úderom po hlave, načo ju vlastne čítame?

Sme opustení ako deti stratené v lese. Keď stojíš predo mnou a pozeráš sa na mňa, čo vieš o žiali, ktorý je vo mne, a čo ja viem o tom tvojom?

Je celkom predstaviteľné, že nádhera života navždy číha okolo každého z nás v celej svojej plnosti, no ukrytá pred zrakom, hlboko, neviditeľná, ďaleko. Je tam, no nie je nepriateľská, zdráhavá ani hluchá. Ak ju privoláš správnym slovom, jej pravým menom, príde. V tom spočíva podstata mágie, ktorá netvorí, ale privoláva.