Franz Kafka

Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku. Poobede plávanie.

„Nechceš sa k nám pridať?“ spýtal sa ma nedávno známy, keď na mňa narazil samého po polnoci v takmer opustenej kaviarni. „Nie, nechcem,“ povedal som.

Kedykoľvek dokážem doložiť, že moja výchova sa ma snažila urobiť iným človekom, než akým som sa napokon stal.

Mesiáš príde až vtedy, keď už nebude potrebný; príde až deň po svojom príchode; príde nie v posledný deň, ale v deň naozaj posledný.

Celý viditeľný svet je azda len racionalizáciou človeka, ktorý si chce na chvíľu nájsť pokoj. Pokusom sfalšovať skutočnosť poznania, pokladať poznanie za cieľ, ktorý ešte treba dosiahnuť.

Ak má niekto zaviazané oči, môžeš ho povzbudzovať, koľko chceš, aby sa pozrel spod obväzu, no aj tak nikdy nič neuvidí.

Človek sa musí prebojovať na vrchol, obzvlášť keď začína celkom dole.

Snívam o hrobe, hlbokom a úzkom, kde by sme sa mohli objať ako v zveráku, a ja by som skryl svoju tvár v tebe a ty svoju vo mne, a už nikdy by nás nikto nevidel.

Ako pes! – povedal; bolo to, akoby ho hanba mala prežiť.

Logika je síce nepochybne neotrasiteľná, no neobstojí proti človeku, ktorý sa rozhodol žiť.