František I.

Zem, náš domov, začína čoraz viac pripomínať obrovskú haldu špiny.

Každý človek nielenže má slobodu a právo hovoriť, čo si myslí pre spoločné dobro, ale má aj povinnosť to robiť.

Je to radosť, ktorá pramení z Božej blízkosti, z jeho prítomnosti v našom živote.

Všetci túžime po radosti, každá rodina, každý národ túži po šťastí.

Žijeme dnes v kultúre dočasnosti, v ktorej čoraz viac ľudí jednoducho vzdáva manželstvo ako verejný záväzok.

Nezáleží na zdaní; hodnota života nezávisí od schválenia druhých ani od úspechu, ale od toho, čo máme v sebe.

Nedôslednosť pastierov i veriacich medzi tým, čo hovoria, a tým, čo robia, medzi slovom a spôsobom života, podkopáva dôveryhodnosť Cirkvi.

Najmä internet ponúka obrovské možnosti stretnutia a solidarity, je to naozaj dobrá vec, dar od Boha.

V nej vidíme, že pokora a nežnosť nie sú cnosti slabých, ale silných, ktorí nepotrebujú zle zaobchádzať s inými, aby sa sami cítili dôležití.

No na chvíľu pustiť ruky od únavy nie je to isté ako ich pustiť navždy, premožení chronickou nespokojnosťou a ľahostajnosťou, ktorá vysušuje dušu.