František I.

Tam, kde sa zdá, že všetko je mŕtve, zrazu vyrážajú znamenia zmŕtvychvstania.

Je nebezpečné prebývať len vo svete slov, obrazov a rétoriky.

Božie srdce má pre chudobných osobité miesto, a to tak, že sám „sa stal chudobným“ (2 Kor 8, 9).

Každý prejav skutočnej krásy tak možno uznať za cestu vedúcu k stretnutiu s Pánom Ježišom.

Vzniká z radosti z hovorenia a obohacuje tých, ktorí si vyjadrujú lásku prostredníctvom slov.

Dialóg je oveľa viac než odovzdávanie pravdy.

Náš svet trhajú vojny a násilie a raní ho rozšírený individualizmus, ktorý rozdeľuje ľudí a stavia ich proti sebe, keď sa usilujú o vlastné blaho.

Tento názor, ktorý fakty nikdy nepotvrdili, vyjadruje surovú a naivnú dôveru v dobrotu tých, čo držia ekonomickú moc, a v poposvätené fungovanie panujúceho ekonomického systému.

Tak ako prikázanie „Nezabiješ“ stanovuje jasnú hranicu na ochranu hodnoty ľudského života, dnes musíme povedať „nesmieš“ aj ekonomike vylúčenia a nerovnosti.

Môžeme sa ďalej prizerať, keď sa jedlo vyhadzuje, zatiaľ čo ľudia hladujú?