František I.

Radosť a pochybnosť sú obe skúsenosti, ktoré patria k nášmu životu.

Nesmieme klásť na ďalšie generácie bremeno, aby riešili problémy spôsobené predchádzajúcimi.

Môžeme postaviť ľubovoľný počet múrov a zatvoriť dvere v márnej snahe cítiť sa bezpečne vo svojom bohatstve na úkor tých, čo zostali vonku.

Kresťan nemôže byť antisemita; máme spoločné korene.

Škandál je hovoriť jedno a robiť druhé; je to dvojitý život, dvojitý život.

Človek, ktorý myslí len na stavanie múrov, kdekoľvek sú, a nie na stavanie mostov, nie je kresťan.

Povzbudzujem vás, aby ste privítali utečencov vo svojich domovoch a komunitách, aby ich prvou skúsenosťou s Európou nebolo traumatizujúce spanie v chlade na ulici, ale srdečné prijatie.

Keby sme čo len na chvíľu zabudli, že milosrdenstvo je „to, čo sa Bohu páči najviac“, všetko naše úsilie by bolo márne, lebo by sme sa stali otrokmi svojich inštitúcií a štruktúr, nech by boli akokoľvek obnovené.

Odpúšťať svojim deťom, zmilovať sa nad nimi, aby aj ony odpúšťali svojim bratom a sestrám a stali sa žiariacimi fakľami Božieho milosrdenstva vo svete.

Koľko zla robíme Bohu a jeho milosti, keď hovoríme o hriechoch potrestaných jeho súdom skôr, než hovoríme o ich odpustení jeho milosrdenstvom!