Edith Eger

Sloboda je celoživotná prax – voľba, ktorú si môžeme zvoliť znova a znova každý deň.

Veci, ktoré prerušia náš život, ktoré nás zastavia na mieste, môžu byť aj katalyzátorom nášho nového ja, nástrojmi, ktoré nám ukážu nový spôsob bytia a dajú nám nové videnie. Preto hovorím, že v každej kríze je aj premena. Dejú sa hrozné veci a bolia ako čert. No tieto zničujúce zážitky sú zároveň príležitosťou znovu sa zorganizovať a rozhodnúť sa, čo chceme od svojho života.

Človek, nič viac, nič menej. Človek, ako ja.

Niekedy stačí jediná veta, ktorá ukáže cestu von z pozície obete: Je to pre mňa dobré?

Nikto vám nemôže vziať váš vnútorný život ani vaše reakcie. Prečo mu dávate viac moci?

Naše detstvo sa končí vo chvíli, keď začneme žiť v obraze toho, kým sme, ktorý si o nás vytvoril niekto iný.

Všetci sme obeťami obetí. Ako ďaleko do minulosti chcete zájsť pri hľadaní príčiny? Je lepšie začať pri sebe.

Takto sa oslobodzujeme z väzenia vyhýbania sa – necháme city prísť. Necháme ich prejsť cez nás. A potom ich necháme odísť.

Keď sme boli obeťou, časť našej psychiky sa stotožní s tým, kto nás ubližoval, a niekedy voči sebe zaujmeme rovnaký trestajúci, ubližujúci postoj, čím si odopierame právo cítiť sa dobre a oberáme sa o svoje prirodzené právo: radosť.

Opakom depresie je vyjadrenie. To, čo z vás vyjde von, vás nerobí chorým; chorým vás robí to, čo si necháte v sebe.