Daniel Goleman

Naša emocionálna myseľ si podmaní racionálnu myseľ pre svoje účely, pretože naše pocity a reakcie – racionalizácie – ospravedlňujeme v zmysle prítomného okamihu, bez toho, aby sme si uvedomili vplyv našej emocionálnej pamäti.

Ľudia s dobre rozvinutými emocionálnymi zručnosťami bývajú zväčša spokojnejší a účinnejší vo svojom živote, zvládajú návyky mysle, ktoré podporujú ich vlastnú produktivitu; ľudia, ktorí nedokážu udržať aspoň istú kontrolu nad svojím citovým životom, bojujú vnútorné boje, ktoré sabotujú ich schopnosť sústredenej práce a jasného myslenia.

Presvedčenie ľudí o vlastných schopnostiach má na tieto schopnosti hlboký vplyv. Schopnosť nie je pevne daná vlastnosť; existuje obrovská premenlivosť v tom, ako podávame výkon. Ľudia s vyvinutým zmyslom pre vlastnú účinnosť sa dokážu odraziť od neúspechov; k veciam pristupujú z pohľadu, ako ich zvládnuť, nie z obáv, čo môže zlyhať.

Emocionálne sebauvedomenie je stavebným kameňom ďalšej základnej emocionálnej zručnosti: schopnosti striasť zo seba zlú náladu.

Život je komédiou pre tých, čo myslia, a tragédiou pre tých, čo cítia.

Emocionálne sebaovládanie – odkladanie uspokojenia a potláčanie impulzívnosti – je základom akéhokoľvek úspechu.

Neexistuje azda dôležitejšia psychická zručnosť než odolávanie impulzom.

Vodcovstvo nie je nadvláda, ale umenie presvedčiť ľudí, aby smerovali k spoločnému cieľu.

Rozsah toho, čo myslíme a robíme, je obmedzený tým, čo si nevšimneme. A pretože si nevšimneme, že sme si niečo nevšimli, len ťažko to môžeme zmeniť, kým si neuvedomíme, ako toto nevšímanie formuje naše myšlienky a činy.

Rozhnevať sa dokáže hocikto – to je jednoduché. No hnevať sa na správneho človeka, v správnej miere, v správny čas, zo správneho dôvodu a správnym spôsobom – to jednoduché nie je.