Daniel Goleman

Nálady si medzi sebou navzájom odovzdávame a preberáme v čomsi, čo pripomína podzemnú ekonomiku duše, v ktorej sú niektoré stretnutia toxické a iné výživné.

Snívanie za bieleho dňa podnecuje tvorivé objavy.

Liekom na blúdenie mysle je metavedomie – pozornosť venovaná samotnej pozornosti, teda schopnosť všimnúť si, že si niečo nevšímame, hoci by sme mali, a upraviť svoje sústredenie. Všímavosť tento kľúčový sval pozornosti posilňuje.

Keď sme v zajatí túžby či zúrivosti, hlboko zaľúbení alebo sa cúvame od strachu, je to limbický systém, ktorý nás má vo svojej moci.

Emocionálna inteligencia neznamená iba „byť milý“. V rozhodujúcich chvíľach môže vyžadovať práve opak – teda napríklad priamo konfrontovať niekoho s nepríjemnou, no dôležitou pravdou, ktorej sa vyhýbal.

Nech je to akokoľvek, inteligencia môže vyjsť nazmar, keď nad človekom prevládnu emócie.

Pomôcť ľuďom lepšie zvládať znepokojujúce pocity – hnev, úzkosť, depresiu, pesimizmus a osamelosť – je formou prevencie chorôb. Keďže dáta ukazujú, že toxicita týchto emócií, ak sú chronické, sa vyrovná fajčeniu cigariet, pomôcť ľuďom lepšie ich zvládať by mohlo mať rovnako veľký medicínsky prínos ako priviesť ťažkých fajčiarov k tomu, aby prestali.

Pocity samy seba ospravedlňujú, majú vlastnú sústavu vnímania a „dôkazov“.

Racionálna myseľ však zvyčajne nerozhoduje o tom, aké emócie by sme „mali“ mať!

Keď sa oči ženy, ktorú muž považuje za príťažlivú, pozrú priamo na neho, jeho mozog vylučuje chemickú látku dopamín, ktorá vyvoláva potešenie – no nie vtedy, keď sa pozerá inam.