Dalajláma XIV.

Odpustenie neznamená zabudnúť na to, čo niekto urobil. Je to spôsob, ako sa zbaviť negatívnej energie a pestovať pozitívne myšlienky a city voči človeku, ktorý vám ublížil.

Nie je to šťastie, ktoré nás robí vďačnými. Je to vďačnosť, ktorá nás robí šťastnými.

Radosť je v skutočnosti naším prirodzeným právom a je ešte základnejšia než šťastie.

Utrpenie je nevyhnutné, ale to, ako naň zareagujeme, je naša voľba.

Ak vidíme človeka, ktorého drví skala, naším cieľom nie je vliezť si pod tú skalu a cítiť to, čo cíti on – naším cieľom je pomôcť tú skalu odstrániť.

Treba zdôrazniť, že prijatie je opakom rezignácie a porážky.

Usilujte sa byť vo svojom živote oázou starostlivosti a záujmu o druhých.

Manželstvá, aj tie najlepšie – možno práve tie najlepšie – sú neustálym procesom vyslovovaného aj nevysloveného odpúšťania.

V živote budú frustrácie. Otázka neznie: Ako z toho uniknúť? Ale: Ako to môžem využiť ako niečo pozitívne?

Kdekoľvek máte priateľov, tam je vaša krajina, a kdekoľvek prijímate lásku, tam je váš domov.