Manželstvá, aj tie najlepšie – možno práve tie najlepšie – sú neustálym procesom vyslovovaného aj nevysloveného odpúšťania.
Deti často tvoria príjemnejšie a trvalejšie puto medzi manželmi než sama láska.
Keď som si ju bral, všetci hovorili, že to nevydrží ani pol roka, a ja som si povedal, že vám ukážem, vydržím rok. Rok som vydržal a potom som zabudol, že by som sa mal rozviesť.
Myslím si, že spolu žijeme tak dlho, pretože sa dopĺňame.
Len zriedka, ak vôbec niekedy, sa manželstvo vyvinie v skutočný osobný vzťah hladko a bez kríz; k vedomiu sa nedospieva bez bolesti.
Prvá fáza manželskej lásky pominie, to je pravda, ale potom príde láska ešte lepšia.
Manželstvo, oddelené neprekonateľným múrom povier, zvyku a návyku, nemá možnosť rozvinúť poznanie a úctu k sebe navzájom, bez ktorých je každý zväzok odsúdený na neúspech.
Ďalšie od autora Dalajláma XIV.