„Deti často tvoria príjemnejšie a trvalejšie puto medzi manželmi než sama láska.“

Keď som si ju bral, všetci hovorili, že to nevydrží ani pol roka, a ja som si povedal, že vám ukážem, vydržím rok. Rok som vydržal a potom som zabudol, že by som sa mal rozviesť.

Myslím si, že spolu žijeme tak dlho, pretože sa dopĺňame.

Len zriedka, ak vôbec niekedy, sa manželstvo vyvinie v skutočný osobný vzťah hladko a bez kríz; k vedomiu sa nedospieva bez bolesti.

Prvá fáza manželskej lásky pominie, to je pravda, ale potom príde láska ešte lepšia.

Manželstvo, oddelené neprekonateľným múrom povier, zvyku a návyku, nemá možnosť rozvinúť poznanie a úctu k sebe navzájom, bez ktorých je každý zväzok odsúdený na neúspech.

Zvyknúť si jeden na druhého je ďaleko od spontánnosti, intenzity a krásy lásky, bez ktorých musí intimita manželstva pôsobiť ponižujúco na ženu aj muža.