Čuang-c’

Na umierajúceho hľadí jednoducho ako na niekoho, kto ide domov.

Dosiahnuť ľudskú podobu musí byť vždy zdrojom radosti.

Nešťastia tohto života sú ťažké ako sama zem, a predsa sa nikto nemôže dostať mimo ich dosahu.

Môj život má hranicu, ale moje poznanie je bez hraníc.

Preto je najvyšším poznaním to, ktoré sa zastaví pri tom, čo nevie.

Kto si je vedomý svojej sily a je spokojný, že je slabý, ten bude stredobodom pozornosti ľudí.

A ak veľké činy nestačia na zabezpečenie veľkosti, o čo menej zabezpečia cnosť?

Dobrý ani zlý osud tam nenachádzajú útulok; a kde nie je dobrý ani zlý osud, ako by tam mohli byť trápenia smrteľnosti?

Lebo ľudský intelekt, akokoľvek bystrý, tvárou v tvár nespočetným premenám vecí, ich smrti a zrodeniu, ich štvorcovosti a okrúhlosti, nikdy nedosiahne koreň.

Život nás musí odniekiaľ priniesť a smrť nás musí niekam odniesť späť.