Barack Obama

Prosím vás, aby ste verili. Nie v moju schopnosť priniesť zmenu – ale v tú vašu.

Na nás všetkých je, aby sme boli tými úzkostlivými, žiarlivými strážcami našej demokracie; aby sme prijali radostnú úlohu, ktorá nám bola daná, neustále sa usilovať zlepšovať túto našu veľkú krajinu. Lebo napriek všetkým našim vonkajším rozdielom sme v skutočnosti všetci nositeľmi toho istého hrdého titulu, najdôležitejšieho úradu v demokracii: Občan.

Demokracia sa môže zlomiť, keď podľahneme strachu. Naša demokracia je ohrozená vždy, keď ju berieme ako samozrejmosť.

Demokracia si nevyžaduje jednotnosť. Naši zakladatelia sa hádali. Škriepili sa. Nakoniec sa dohodli na kompromise. Očakávali, že to isté urobíme aj my. Ale vedeli, že demokracia si vyžaduje základný pocit solidarity – myšlienku, že napriek všetkým našim vonkajším rozdielom sme v tom všetci spolu, že vzchádzame alebo padáme ako jeden.

Najmocnejším slovom v našej demokracii je slovo „my“. „My, ľud.“ „Zvíťazíme.“ „Áno, môžeme.“ Toto slovo nepatrí nikomu. Patrí všetkým.

Ctíme minulosť, ale nehľadáme ju. Nebojíme sa budúcnosti; siahame po nej. Amerika nie je nejaká krehká vec. Sme veľkí, podľa Whitmana obsahujeme zástupy.

Nie je nič, čo by Amerika nezvládla, ak sa na problém pozrieme priamo.

Selma nás tiež učí, že konanie si vyžaduje zbaviť sa cynizmu. Lebo pri úsilí o spravodlivosť si nemôžeme dovoliť ani samoľúbosť, ani zúfalstvo.

Ak nás Selma niečo naučila, tak to, že naša práca nie je nikdy hotová.

Nelson Mandela nám pripomína, že sa to vždy zdá nemožné, kým sa to neurobí.