Myslím, že niekto iný by mal byť schopný namaľovať za mňa všetky moje obrazy.
Ručné maľovanie by trvalo príliš dlho a navyše to nie je doba, v ktorej žijeme.
Popartisti vytvárali obrazy, ktoré by každý, kto ide po Broadwayi, rozpoznal v okamihu – komiksy, piknikové stoly, pánske nohavice, celebrity, sprchové závesy, chladničky, fľaše od Coly – všetky tie veľké moderné veci, ktoré si abstraktní expresionisti tak usilovne odmietali všímať.
Keď o tom musím premýšľať, viem, že obraz je zlý. Aj rozmer je forma premýšľania, rovnako ako farba. Môj inštinkt pri maľovaní hovorí: „Ak o tom nepremýšľaš, je to správne." Akonáhle sa musíte rozhodovať a vyberať, je to zlé.
Keď sa pozerám na veci, vždy vidím priestor, ktorý zaberajú. Vždy chcem, aby sa ten priestor znova objavil, vrátil sa späť, pretože keď je v ňom niečo umiestnené, je to stratený priestor.
Naozaj verím na prázdne priestory, hoci ako umelec vytváram veľa haraburdia. Prázdny priestor nikdy nie je premrhaný priestor. Premrhaný priestor je akýkoľvek priestor, v ktorom je umenie. Umelec je niekto, kto vytvára veci, ktoré ľudia nepotrebujú mať, no on si z nejakého dôvodu myslí, že by bolo dobré im ich dať.