Ručné maľovanie by trvalo príliš dlho a navyše to nie je doba, v ktorej žijeme.
Popartisti vytvárali obrazy, ktoré by každý, kto ide po Broadwayi, rozpoznal v okamihu – komiksy, piknikové stoly, pánske nohavice, celebrity, sprchové závesy, chladničky, fľaše od Coly – všetky tie veľké moderné veci, ktoré si abstraktní expresionisti tak usilovne odmietali všímať.
Keď o tom musím premýšľať, viem, že obraz je zlý. Aj rozmer je forma premýšľania, rovnako ako farba. Môj inštinkt pri maľovaní hovorí: „Ak o tom nepremýšľaš, je to správne." Akonáhle sa musíte rozhodovať a vyberať, je to zlé.
Keď sa pozerám na veci, vždy vidím priestor, ktorý zaberajú. Vždy chcem, aby sa ten priestor znova objavil, vrátil sa späť, pretože keď je v ňom niečo umiestnené, je to stratený priestor.
Naozaj verím na prázdne priestory, hoci ako umelec vytváram veľa haraburdia. Prázdny priestor nikdy nie je premrhaný priestor. Premrhaný priestor je akýkoľvek priestor, v ktorom je umenie. Umelec je niekto, kto vytvára veci, ktoré ľudia nepotrebujú mať, no on si z nejakého dôvodu myslí, že by bolo dobré im ich dať.
Boli by ste prekvapení, koľko ľudí by si chcelo zavesiť elektrické kreslo na stenu obývačky. Najmä ak by farba pozadia ladila so závesmi.