Možnosť slobody nespočíva v schopnosti voliť medzi dobrom a zlom. Tou možnosťou je schopnosť byť schopný. V logickom systéme je pohodlné povedať, že možnosť prechádza do skutočnosti. V skutočnosti to však už také pohodlné nie je a je potrebný sprostredkujúci člen. Týmto sprostredkujúcim členom je úzkosť, no tá kvalitatívny skok nevysvetľuje o nič viac, než ho dokáže eticky ospravedlniť. Úzkosť nie je ani kategóriou nutnosti, ani kategóriou slobody; je to zapletená sloboda, v ktorej sloboda nie je slobodná sama v sebe, ale je zapletená — nie nutnosťou, ale sama sebou.

Kto sebaisto kráča v smere svojich snov a usiluje sa žiť život, aký si vysníval, stretne sa s úspechom, aký v bežných hodinách neočakával.

Vlastniť svoj príbeh môže byť ťažké, no zďaleka nie také ťažké ako stráviť celý život útekom pred ním. Prijať svoju zraniteľnosť je riskantné, no zďaleka nie také nebezpečné ako vzdať sa lásky, spolupatričnosti a radosti – zážitkov, ktoré nás robia najzraniteľnejšími. Iba keď budeme dosť odvážni na to, aby sme preskúmali temnotu, objavíme nekonečnú silu nášho svetla.

Vášnivá láska sa nemení na spoločenskú, priateľskú lásku. Vášnivá a spoločenská láska sú dva oddelené procesy, ktoré prebiehajú v odlišnom čase.

Ktokoľvek pri zdravom rozume a tele si dokáže sadnúť a spomenúť si na dvadsať vecí vo svojom živote, ktoré mohli dopadnúť inak – kde mu možno neprialo šťastie a kde zvolil cestu najmenšieho odporu. Ak patríš medzi tých niekoľkých, čo si to priznajú, chcú si tie rany zjazviť a posilniť svoj charakter, je na tebe, aby si sa vrátil do svojej minulosti a zmieril sa sám so sebou tým, že sa postavíš tým udalostiam a všetkým svojim negatívnym vplyvom a prijmeš ich ako slabé miesta vo svojom vlastnom charaktere. Iba keď svoje slabiny rozpoznáš a prijmeš, konečne prestaneš utekať pred svojou minulosťou. Potom môžu byť tieto udalosti účinnejšie využité ako palivo na to, aby si sa stal lepším a silnejším.