V hĺbke každej ľudskej bytosti stále žije úzkosť z možnosti byť sám na svete, zabudnutý Bohom, prehliadaný medzi miliónmi a miliónmi v tejto obrovskej domácnosti. Túto úzkosť si človek udržiava od tela tým, že hľadí na mnohých okolo seba, s ktorými ho spájajú príbuzenské či priateľské putá, no úzkosť tam napriek tomu stále je, a človek si sotva trúfa pomyslieť, ako by sa cítil, keby mu to všetko bolo odňaté.