„Stačí úprimne priznať svoju neznalosť a nájdeš ľudí, ktorí ti ochotne naplnia hlavu…“

Vo veciach vysokej politiky je vždy dôležité vedieť, čo nevieme. Tí, čo si myslia, že vedia, ale mýlia sa, a konajú na základe svojich omylov, sú najnebezpečnejší ľudia na vedúcom mieste.

O súčastiach genómov, ktoré by sa mohli použiť na takúto prestavbu, vieme. O tom, ako bunka vníma nebezpečenstvo a spúšťa naň reakcie, ktoré sú často skutočne pozoruhodné, však nevieme nič.

Čoraz zreteľnejšie je, že o možnostiach genómu vieme málo. Napriek tomu nás mnohé dôkazy presviedčajú, že musia byť obrovské.

Snímacie zariadenia a signály, ktoré tieto úpravy spúšťajú, presahujú našu súčasnú schopnosť ich pochopiť.

Prieskum vesmíru tak končí nótou neistoty. A nevyhnutne. Podľa definície sa nachádzame v samom strede pozorovateľnej oblasti. Svoje bezprostredné okolie poznáme dosť dôverne. So stúpajúcou vzdialenosťou naše poznanie slabne, a to rýchlo.

Ľudia, ktorí veria, že nie sú nevedomí v ničom, nehľadali ani nenašli hranicu medzi známym a neznámym vo vesmíre.