„Prieskum vesmíru tak končí nótou neistoty. A nevyhnutne. Podľa definície sa nachádzame v…“

Vo veciach vysokej politiky je vždy dôležité vedieť, čo nevieme. Tí, čo si myslia, že vedia, ale mýlia sa, a konajú na základe svojich omylov, sú najnebezpečnejší ľudia na vedúcom mieste.

O súčastiach genómov, ktoré by sa mohli použiť na takúto prestavbu, vieme. O tom, ako bunka vníma nebezpečenstvo a spúšťa naň reakcie, ktoré sú často skutočne pozoruhodné, však nevieme nič.

Čoraz zreteľnejšie je, že o možnostiach genómu vieme málo. Napriek tomu nás mnohé dôkazy presviedčajú, že musia byť obrovské.

Snímacie zariadenia a signály, ktoré tieto úpravy spúšťajú, presahujú našu súčasnú schopnosť ich pochopiť.

Ľudia, ktorí veria, že nie sú nevedomí v ničom, nehľadali ani nenašli hranicu medzi známym a neznámym vo vesmíre.

V špirálovej galaxii je pomer tmavej a svetlej hmoty asi desať. To je pravdepodobne dobré číslo pre pomer našej nevedomosti k poznaniu. Sme z materskej školy vonku, ale iba v asi treťom ročníku.