Potreby bezpečia, spolupatričnosti, lásky a úcty možno uspokojiť iba prostredníctvom iných ľudí, teda iba zvonka. To znamená značnú závislosť od prostredia. Človek v takomto závislom postavení sa v skutočnosti nemôže považovať za pána sám seba ani za toho, kto má vo svojich rukách vlastný osud. Musí sa spoliehať na tých, od ktorých závisí uspokojenie jeho potrieb. Ich priania, rozmary, pravidlá a zákony ho ovládajú a musí sa im prispôsobovať, aby neohrozil zdroj toho, čo potrebuje. Musí byť do istej miery „riadený zvonku" a citlivý na súhlas, náklonnosť a dobrú vôľu druhých. To je to isté, ako povedať, že sa musí prispôsobovať a adaptovať tým, že bude pružný, ústretový a bude meniť sám seba, aby zapadol do vonkajšej situácie. Je závislou premennou; prostredie je pevnou, nezávislou premennou.