Vždy ma zahanbovali slová posvätný, slávny a obeta, i výraz nadarmo. Počúvali sme ich, niekedy stojac v daždi takmer mimo dosluchu, takže k nám doľahli len vykrikované slová, a čítali sme ich na vyhláškach nalepených cez iné vyhlášky, už dlhý čas, a nevidel som nič posvätné, a to, čo malo byť slávne, nemalo žiadnu slávu, a obete boli ako jatky v Chicagu, len s tým rozdielom, že s mäsom sa nič neurobilo, len ho zakopali. Bolo mnoho slov, ktoré sa nedalo zniesť počuť, a napokon len názvy miest si zachovali dôstojnosť.