„Vždy ma zahanbovali slová posvätný, slávny a obeta, i výraz nadarmo. Počúvali sme ich…“
Vždy ma zahanbovali slová posvätný, slávny a obeta, i výraz nadarmo. Počúvali sme ich, niekedy stojac v daždi takmer mimo dosluchu, takže k nám doľahli len vykrikované slová, a čítali sme ich na vyhláškach nalepených cez iné vyhlášky, už dlhý čas, a nevidel som nič posvätné, a to, čo malo byť slávne, nemalo žiadnu slávu, a obete boli ako jatky v Chicagu, len s tým rozdielom, že s mäsom sa nič neurobilo, len ho zakopali. Bolo mnoho slov, ktoré sa nedalo zniesť počuť, a napokon len názvy miest si zachovali dôstojnosť.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Keď zavedené identity zastarajú alebo keď hrozí, že nedokončené identity zostanú neúplné, mimoriadne krízy nútia ľudí viesť sväté vojny, tými najkrutejšími prostriedkami, proti tým, čo sa zdajú spochybňovať alebo ohrozovať ich neisté ideologické základy.
Neexistuje vojna, ktorá by ukončila všetky vojny.
Nad svetom visia dva veľké problémy. Vojna musí zmiznúť, no dobyvanie musí pokračovať.
Myšlienky zabíjajú ľudí.
Ľudia zabíjajú pre peniaze alebo pre moc. No najkrutejšími vrahmi sú tí, čo zabíjajú pre svoje myšlienky.
Zmierňovanie rizika vyhynutia spôsobeného umelou inteligenciou by malo byť globálnou prioritou popri ďalších rizikách celospoločenského rozsahu, akými sú pandémie alebo jadrová vojna.
Ďalšie od autora Ernest Hemingway