Výroky o viere

Chcel si, aby sa Božie predstavy o tom, čo je pre teba najlepšie, zhodovali s tvojimi predstavami, no zároveň si chcel, aby zostal všemohúcim Stvoriteľom neba a zeme, ktorý ti tvoje želanie riadne splní. A predsa, keby zdieľal tvoje predstavy, prestal by byť všemohúcim Otcom.

Niekedy jednoducho nemôžeme vedieť „Prečo práve ja?“. Musíme veriť, že Boží plán s nami sa v pravý čas odhalí.

Dôveruj svojmu vnútornému vedeniu, že ti odhalí všetko, čo potrebuješ vedieť.

Viera aj strach od teba vyžadujú to isté – veriť v niečo, čo nevidíš. Vyber si!

A ako vlastne z dôkazu vyplýva Božia existencia? Vyplýva z neho priamo, bez akéhokoľvek prerušenia súvislosti? Alebo tu nemáme obdobu správania malých kartezianskych bábik? Len čo bábiku pustím, postaví sa na hlavu. Len čo ju pustím — musím ju teda pustiť. Tak je to aj s dôkazom. Kým sa dôkazu držím, teda kým ho stále dokazujem, existencia sa nedostaví, už len preto, že ju práve dokazujem; no keď dôkaz pustím, existencia je tu. No aj toto pustenie je istotne niečo — je to skutočne môj vlastný príspevok. Nemusí sa aj toto zarátať, tento malý okamih, akokoľvek krátky — nemusí byť dlhý, veď je to skok. Nech je tento okamih akokoľvek krátky, čo aj len okamžité „teraz", toto „teraz" sa musí započítať.