Výroky o viere

Hľadanie exotického, zvláštneho, nezvyčajného, vzácneho nadobúdalo často podobu pútí, odvrátenia sa od sveta, „cesty na Východ", do inej krajiny alebo k inému náboženstvu. Veľké poučenie, ktoré prinášajú praví mystici, zenoví mnísi, a dnes aj humanistickí a transpersonálni psychológovia, znie: posvätné je v obyčajnom, nachádza sa v každodennom živote, medzi susedmi, priateľmi a rodinou, na vlastnom dvore - a cestovanie môže byť útekom pred stretnutím s posvätným. Toto poučenie sa dá ľahko stratiť. Hľadať zázraky inde je pre mňa spoľahlivým znakom nevedomosti, že všetko je zázračné.

Viera je sivým úsvitom, ktorý predchádza plnému a dokonalému dňu poznania.

Viera je muka, vedel si to? Je to ako milovať niekoho, kto je tam vonku v tme, no nikdy sa neukáže, nech naň voláš akokoľvek hlasno.

Veda vyžaduje objektívne faktické dôkazy - dôkaz; duchovná skúsenosť je subjektívna a vedie k viere. Pre mňa stačí, že mi moja viera dáva vnútorný pokoj a prináša zmysel môjmu vlastnému životu.

Pre mňa dnes, v šesťdesiatjeden rokoch, má každá modlitba - či prostého človeka, alebo významného - jedno spoločné: prosbu o silu a inšpiráciu niesť ďalej to najlepšie z ľudských pohnútok, ktoré by nás mali spájať v úsilí o lepší svet.