Výroky o prírode

Príroda je stále v práci – stavia a rúca, tvorí a ničí, všetko udržiava vo víre a prúdení, nepripúšťa odpočinok, len rytmický pohyb, a naháňa všetko v nekonečnej piesni z jednej krásnej podoby do druhej.

Všetci cestujeme Mliečnou cestou spolu, stromy a ľudia; ale až v tento búrlivý deň, pri hojdaní vo vetre, mi napadlo, že stromy sú cestovatelia v bežnom zmysle slova. Robia mnoho ciest, nie veľmi rozsiahlych, je pravda; ale naše vlastné malé príchody a odchody sú len o málo viac než kývanie stromov – mnohé z nich ani toľko.

Búrky všetkého druhu, príval, zemetrasenia, prírodné katastrofy – akokoľvek sa na prvý pohľad zdajú tajomné a bezzákonné – sú len harmonickými tónmi v piesni stvorenia, rôznymi vyjadreniami Božej lásky.

Človek, ako vyšiel z rúk svojho Stvoriteľa, bol básnický v mysli aj v tele, ale hrubé pohanstvo civilizácie vo všeobecnosti zničilo Prírodu, poéziu a všetko duchovné.

Keď uvažujeme o celej zemeguli ako o jedinej veľkej rosnej kvapke, pruhovanej a bodkovanej kontinentmi a ostrovmi, letiacej vesmírom s ostatnými hviezdami, všetky spievajúce a žiariace spolu ako jedno, zdá sa celý vesmír ako nekonečná búrka krásy.