Výroky o prírode

Hovorilo sa, že stromy sú nedokonalí ľudia a že sa zdajú nariekať nad svojím uväznením zakorenením v zemi. Mne sa však nikdy tak nezdali. Nikdy som nevidel nespokojný strom. Zovrú zem, akoby sa im to páčilo, a hoci sú pevne zakorenené, cestujú asi tak ďaleko ako my. Vydávajú sa na potulky na všetky strany s každým vetrom, prichádzajú a odchádzajú ako my, cestujú s nami okolo Slnka dva milióny míľ denne a vesmírom, nebesá vedia, ako rýchlo a ďaleko!

Tisíce ľudí, ktorí tvrdia, že zvieratá „milujú“, si raz či dvakrát denne sadajú k jedlu z tiel tvorov, ktoré boli úplne zbavené akejkoľvek dôstojnosti.

V každej krajine sú hory prameňmi nielen riek, ale aj ľudí. Preto sme všetci rodení horolezci, potomkovia skaly a slnečného svitu.

Chcela som sa rozprávať so zvieratami ako doktor Dolittle.

Vetry sú reklamou na všetko, čoho sa dotknú, nech už ich dokážeme čítať viac či menej; prezrádzajú svoje túlania už len svojimi vôňami.