Výroky o prírode

Stromy sú živé symboly mieru a nádeje. Strom má korene v pôde, a predsa sa tiahne k nebu. Hovorí nám, že aby sme mohli túžiť, musíme byť uzemnení, a že bez ohľadu na to, ako vysoko sa dostaneme, zo svojich koreňov čerpáme výživu. Je to pripomienka pre všetkých z nás, ktorí sme mali úspech, že nesmieme zabudnúť, odkiaľ sme prišli.

No prirodzený výber, ako neskôr uvidíme, je sila neustále pripravená konať a je nezmerne nadradená chabému úsiliu človeka, tak ako sú diela prírody nadradené dielam umenia.

Človeku sa neustále pripomína nekonečná štedrosť a plodnosť Prírody – nevyčerpateľná hojnosť uprostred toho, čo sa zdá byť obrovským plytvaním. A predsa, keď nahliadneme do ktorejkoľvek z jej činností, ktoré sú v dosahu nášho rozumu, zistíme, že ani zrnko jej materiálu sa nemíňa ani neopotrebúva. Večne plynie od užitku k užitku, od krásy k ešte vyššej kráse.

Čím viac sa dozvedáme o skutočnej povahe neľudských zvierat, najmä tých so zložitým mozgom, tým viac etických otázok vzniká.

Na čoraz väčších územiach Spojených štátov prichádza jar teraz bez ohlasu návratom vtákov a ranné hodiny sú zvláštne tiché tam, kde boli kedysi plné krásy vtáčieho spevu.