Výroky o pamäti
Áno, aj samotné spomínanie je smutné, o čo smutnejší je však jeho predmet!
Svoje spomienky si konštruujem z prítomnosti. Som stratený, opustený v prítomnosti. Márne sa snažím znovu sa spojiť s minulosťou: nedokážem uniknúť.
Vytvárame sami seba tým, ako investujeme túto energiu. Spomienky, myšlienky a pocity sú formované tým, ako ju používame.
Ten, kým som kedysi bola, no stratila som sa, je práve ten človek, ktorého si kedysi poznal.
Keď je negatívna udalosť raz naplno spracovaná, už si ju nepamätáme veľmi dobre.