Výroky o odvahe a strachu

Naučil som sa, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale víťazstvo nad ním.

Svedomie z nás všetkých robí zbabelcov.

Povedal: "To, čoho som sa veľmi obával, ma postihlo" (Jób 3:25). Ak sa niečoho bojíš, práve to si k sebe priťahuješ.

Dozorca ho bil, snažil sa ho vyhladovať, nedovolil mu mať topánky, zaobchádzal s ním tak zle, že si vypestoval veľmi silnú, vášnivú nenávisť voči bielym ľuďom. Práve môj starý otec vštepil mojej matke a jej sestrám, a ich deťom, že si od nikoho nesmieme nechať ubližovať. Prenášalo sa to takmer v našich génoch.

Každý človek v sebe nesie oba súbory síl. Jeden sa zo strachu drží bezpečia a obranných postojov, má sklon cúvať späť, lipnúť na minulosti, bojí sa vzdialiť od prvotného spojenia s matkiným lonom a prsníkom, bojí sa riskovať, bojí sa ohroziť to, čo už má, bojí sa samostatnosti, slobody a odlúčenosti. Druhý súbor síl ho ženie vpred k celistvosti a jedinečnosti vlastného Ja, k plnému využitiu všetkých jeho schopností, k dôvere voči vonkajšiemu svetu a zároveň k prijatiu svojho najhlbšieho, skutočného, nevedomého Ja.