Výroky o morálke

Upadli sme do hypnotizovaného stavu, v ktorom prijímame ako nevyhnutné to, čo je podradné alebo škodlivé, akoby sme stratili vôľu alebo víziu žiadať to, čo je dobré?

Budúce generácie pravdepodobne neodpustia našu nedostatočnú obozretnú starostlivosť o integritu prírodného sveta, ktorý podporuje všetok život.

Moderný svet uctieva bohov rýchlosti a množstva a rýchleho a ľahkého zisku a z tejto modloslužby vznikli príšerné zlá. A predsa zlá dlho zostávajú nerozpoznané.

Pravdou je, že ukladanie odpadu postupovalo oveľa rýchlejšie, než ospravedlňujú naše vedomosti. Najprv uložiť a potom skúmať je pozvánka ku katastrofe, lebo keď sa raz rádioaktívne prvky uložia v mori, sú nenávratné. Chyby, ktoré sa robia teraz, sa robia navždy.

Stojíme teraz tam, kde sa cesty rozdeľujú. Ale na rozdiel od ciest v známej básni Roberta Frosta nie sú rovnako krásne. Cesta, po ktorej sme dlho kráčali, je klamlivo ľahká, hladká superdiaľnica, po ktorej postupujeme veľkou rýchlosťou, ale na jej konci leží katastrofa. Druhá vetva cesty – tá „menej cestovaná“ – ponúka našu poslednú, našu jedinú šancu dosiahnuť cieľ, ktorý zaručuje zachovanie našej zeme. Voľba je, koniec koncov, na nás.