Dokonalosť veci neruší jej existenciu, ale naopak, ju potvrdzuje. Nedokonalosť ju naopak ruší; preto si nemôžeme byť ničím istejší než existenciou bytosti absolútne nekonečnej či dokonalej – teda Boha.
Človek síce môže konať v rozpore s Božími príkazmi, pokiaľ sú zapísané ako zákony v mysliach nás samých alebo prorokov, no proti tomu večnému Božiemu dekrétu, ktorý je zapísaný vo všeobecnej prírode a týka sa chodu prírody ako celku, nezmôže nič.