„Vždy hovoríme zle, keď nemáme čo povedať.“

Veľká časť každej ľudskej existencie sa prežíva v stave, ktorý sa nedá vyjadriť bdelým jazykom, hotovou gramatikou a rýchlym dejom.

Umenie, ktorého médiom je jazyk, bude vždy vykazovať vysokú mieru kritickej tvorivosti, lebo reč je sama kritikou života: pomenúva, charakterizuje, vynáša súd tým, že tvorí.

Myslím si, že ľudia nadaní krivdia pravde aj sebe, keď bez dôvodu zavádzajú nové a nepríjemné výrazy.

Je totiž ťažké hovoriť správne o veci, o ktorej je ťažké aj presvedčiť poslucháčov, že hovoríte pravdu.

Myslenie ľudstva a jazyk ľudstva sa navzájom vytvorili.

Dorozumievanie je zdravie; dorozumievanie je pravda; dorozumievanie je šťastie.