„Utrpenie v istom zmysle prestáva byť utrpením vo chvíli, keď nájde zmysel – napríklad…“

Nemali by sme utekať pred vlastnou bolesťou. Mali by sme sa jej pozrieť priamo do tváre. Keď sa hlboko pozrieme na utrpenie, získame hlboký vhľad do jeho povahy a otvorí sa nám cesta premeny a uzdravenia.

Len čo sa dostaví bolesť, odpočiň si.

Predtým som svoje miesto už uvoľnila, ale v ten deň som bola obzvlášť unavená. Unavená z práce švadleny a unavená z bolesti v srdci.

Naučila som sa, že aj keď mám bolesti, sama nemusím byť bolesťou pre druhých.

Naša potreba spočíva v tom, aby druhý človek naozaj počul našu bolesť.

Nezáleží na tom, čo znášaš, ale ako to znášaš.