Viktor Frankl

Nepýtame sa života, aký je zmysel života. Pýta sa nás život, a my odpovedáme svojím vlastným životom.

Ľudský potenciál v najlepšom prípade dokáže premeniť tragédiu na osobné víťazstvo, premeniť vlastnú núdzu na ľudský úspech.

Zmysel života sa líši od človeka k človeku, zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Nezáleží teda na zmysle života vo všeobecnosti, ale na konkrétnom zmysle života daného človeka v danej chvíli.

Čím viac na seba človek zabúda – tým, že sa oddá nejakej veci, ktorej slúži, alebo inému človeku, ktorého miluje –, tým viac je človekom a tým viac napĺňa sám seba.

V zásade sa teda každý človek môže aj za takýchto okolností rozhodnúť, čím sa stane – duševne aj duchovne. Svoju ľudskú dôstojnosť si môže zachovať aj v koncentračnom tábore.

Individualita má hodnotu len vtedy, keď to nie je individualita sama pre seba, ale individualita pre ľudské spoločenstvo.

Humor bol ďalšou zo zbraní duše v boji o sebazáchovu.

Je to práve honba za šťastím, ktorá šťastie marí.

Byť tým, kým človek bol, je tiež istý druh bytia – a možno ten najistejší.

Človek nie je úplne podmienený a určený, ale sám seba určuje podľa toho, či podmienkam podľahne, alebo sa im postaví.