„Hnev je ako plačúce, kvíliace dieťa. Dieťa potrebuje, aby ho matka objala. Ty si matkou…“

Zistíš, že hlavnou príčinou tvojho utrpenia je semienko hnevu v tebe, pretože ho príliš často zalievaš ty sám aj iní ľudia.

Ak ti horí dom, najnaliehavejšie je vrátiť sa a hasiť oheň, nie bežať za človekom, o ktorom si myslíš, že je podpaľačom.

Ak je niekoho reč plná hnevu, je to preto, že hlboko trpí.

Keď sa hneváme, trpíme. Ak to naozaj pochopíš, dokážeš pochopiť aj to, že keď je nahnevaný niekto iný, znamená to, že trpí.

Faktom je, že keď spôsobíš utrpenie druhému, bude hľadať úľavu tým, že spôsobí utrpenie tebe. Výsledkom je eskalácia utrpenia na oboch stranách.

Hnev pramení z nedostatočného porozumenia sebe samému a príčinám – hlboko zakoreneným i bezprostredným – ktoré tento nepríjemný stav vyvolali. Prvotné korene nášho hnevu sú v nás samých.