„Optimisti a pesimisti sa líšia len v dátume konca sveta.“

Optimistovo potešenie bolo prozaické, lebo lipnulo na prirodzenosti všetkého; kresťanské potešenie bolo básnické, lebo lipnulo na neprirodzenosti všetkého vo svetle nadprirodzena.

Zlo pesimistu teda nie je v tom, že karhá bohov a ľudí, ale v tom, že nemiluje to, čo karhá — nemá túto základnú a nadprirodzenú vernosť veciam.

Optimista by nemohol znamenať človeka, ktorý by si myslel, že všetko je správne a nič nie je zlé.

Myslím, že sme posadnutí otázkou, či si optimista alebo pesimista. Je to úplne skreslený spôsob pohľadu na veci. Nechcem byť ani jedno. Chcem chladne hľadieť do tváre prínosom aj hrozbám.

Vždy sa pozeraj na svetlú stránku života.

Mám to, čomu rád hovorím „sériová zvedavosť“ a „sériový optimizmus“.