„Aristotelov názor, že filozofia začína údivom, a nie ako v našej dobe pochybnosťou, je…“
Aristotelov názor, že filozofia začína údivom, a nie ako v našej dobe pochybnosťou, je pozitívnym východiskom pre filozofiu. Svet sa totiž nepochybne naučí, že sa nedá začínať negatívnym, a doterajší úspech spočíva práve v tom, že filozofi sa nikdy naplno nepoddali negatívnemu, a teda nikdy naozaj neurobili to, čo hlásali. Iba koketujú s pochybnosťou.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Nielen v oblasti obchodu, ale aj vo svete myšlienok naša doba usporadúva riadny výpredaj. Všetko sa dá zohnať za takú lacnú cenu, že je otázne, či sa napokon nájde niekto, kto bude chcieť ponúknuť. Každý špekulatívny stanovovateľ cien, ktorý svedomito upriamuje pozornosť na významný pochod modernej filozofie, každý súkromný docent, vychovávateľ a študent, každý drobný nájomca a chalupník ide ešte ďalej. Snáď by bolo nevhodné a nevčasné pýtať sa ich, kam vlastne idú.
Podobnosť medzi Kristom a Sokratom spočíva v podstate v ich nepodobnosti. Tak ako filozofia začína pochybnosťou, aj život, ktorý možno nazvať ľudským, začína iróniou.
Vedomie predpokladá samo seba, a pýtať sa na jeho pôvod je rovnako márna a sofistická otázka ako tá stará: „Čo bolo prv, ovocný strom, alebo kameň? Nebol azda kameň, z ktorého vzišiel prvý ovocný strom? Nebol azda ovocný strom, z ktorého vzišiel prvý kameň?"
Filozofa treba chytiť za uši, nie silou.
Cieľom je žiť v súlade s prírodou.
Všetky záujmy môjho rozumu, tak špekulatívne, ako aj praktické, sa spájajú v týchto troch otázkach: Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? V čo smiem dúfať?
Ďalšie od autora Soren Kierkegaard