„Duša skutočného filozofa čo najviac opovrhuje telom, uniká pred ním a túži byť sama sebou.“

Oko, ktoré nazývame oknom duše, je hlavným prostriedkom, ktorým môže náš stredný zmysel najúplnejšie a najbohatšie vnímať nekonečné diela prírody.

Duša sa nikdy nedá skaziť skazou tela; je v tele ako vzduch, ktorý vytvára zvuk organa - keď praskne píšťala, vietor prestane pôsobiť.

Vo svojom živote i vo svojej maľbe sa celkom zaobídem bez Boha, no nemôžem sa, tak ako trpím, zaobísť bez niečoho väčšieho, ako som ja sám — bez sily tvoriť.

Ak sa celá duša riadi tou svojou časťou, ktorá miluje múdrosť, a nič sa v nej nevzbúri, potom je každá jej časť spravodlivá.

Duša je nesmrteľná a schopná znášať všetko zlé i všetko dobré.

Nespravodlivosť je výhodná len pre toho, kto v sebe kŕmi a posilňuje divokú zver na úkor toho, čo je v ňom ľudské.