„Celý svet, ktorý miluje milujúceho, obdivuje aj hrdinu, a hrdina je vždy človek mocnej…“

Záhadne zrodená tradícia námorníckeho remesla velí jednote v zbore robotníkov, zamestnaných povolaním, v ktorom sa musia ľudia na seba spoliehať.

Nenávisť hrdinu je štedrejšia než láska filantropa.

Našimi zjavujúcimi ľuďmi boli vždy tí, ktorí žili životom sebaobetovania.

Postav svojich vojakov do pozícií, odkiaľ niet úniku, a uprednostnia smrť pred útekom.

Teraz sa človek považuje za veľkého, ak nie je previnilcom a ak dokáže trpezlivo znášať, čo na seba vzal.

Duša sa nebadane prispôsobuje predmetom, ktorými sa zaoberá, a preto veľké príležitosti rodia veľkých ľudí.