„Súhlasím, že viera je nevyhnutná pre úspech v živote, no neprijímam tvoju definíciu…“

Trvám na tom, že viera v tento svet je celkom možná aj bez viery v iný svet.

Nevidím dôvod, prečo by presvedčenie, že sme bezvýznamní alebo náhodní, malo oslabovať našu vieru.

Ak máš vieru, ak máš nejaké hlboké presvedčenie, vtedy dokážeš obetovať seba aj druhých svojej viere. No od chvíle, keď vieru nemáš, žiješ v hlbokom vnútornom zmätku.

Pre fanatického veriaceho je telesné aj duchovné utrpenie bezvýznamné v porovnaní so spasením.

Viera je muka, vedel si to? Je to ako milovať niekoho, kto je tam vonku v tme, no nikdy sa neukáže, nech naň voláš akokoľvek hlasno.

Keď Krista pribili na kríž a on tam visel v mukách, zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Veril, že všetko, čo kedy hlásal, bola lož. V chvíľach pred smrťou sa Krista zmocnili pochybnosti. Nebolo to azda jeho najväčšie utrpenie? Božie mlčanie.