„Nevidím dôvod, prečo by presvedčenie, že sme bezvýznamní alebo náhodní, malo oslabovať…“

Trvám na tom, že viera v tento svet je celkom možná aj bez viery v iný svet.

Súhlasím, že viera je nevyhnutná pre úspech v živote, no neprijímam tvoju definíciu viery, teda vieru v posmrtný život.

Ak máš vieru, ak máš nejaké hlboké presvedčenie, vtedy dokážeš obetovať seba aj druhých svojej viere. No od chvíle, keď vieru nemáš, žiješ v hlbokom vnútornom zmätku.

Pre fanatického veriaceho je telesné aj duchovné utrpenie bezvýznamné v porovnaní so spasením.

Viera je muka, vedel si to? Je to ako milovať niekoho, kto je tam vonku v tme, no nikdy sa neukáže, nech naň voláš akokoľvek hlasno.

Keď Krista pribili na kríž a on tam visel v mukách, zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Veril, že všetko, čo kedy hlásal, bola lož. V chvíľach pred smrťou sa Krista zmocnili pochybnosti. Nebolo to azda jeho najväčšie utrpenie? Božie mlčanie.