„Vedz trochu o veľa veciach.“

Účelne a logicky žije len ten, kto využíva každý okamih na prehĺbenie intelektu. Čím bystrejší je náš um, čím väčšie je množstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnosť človeka, tým jasnejší a vrúcnejší jeho pomer k vonkajšiemu svetu.

Zmysel spočíva v privlastnení. Obdiv je čiastočne v skutočnosti závisťou, a teda nedorozumením; kritika, pri všetkej svojej oprávnenosti, je čiastočne v skutočnosti odporom, a teda nedorozumením; a spoznanie sa v zrkadle je len prchavým zoznámením, a teda tiež nedorozumením — no vidieť správne a nechcieť zabudnúť na to, čo zrkadlo samo nedokáže spôsobiť, to je privlastnenie.

Mnohí ľudia dospievajú k záverom o živote ako školáci; podvádzajú svojho učiteľa tým, že si výsledok odpíšu z knihy, namiesto toho, aby si príklad vypočítali sami.

Ak dieťa trestáme za jeho nezbednosť a odmeňujeme ho za to, že je dobré, bude konať dobro iba kvôli odmene; a keď potom vstúpi do sveta a zistí, že dobro nie je vždy odmenené a zlo nie je vždy potrestané, stane sa z neho človek, ktorý myslí len na to, ako sa v tomto svete presadiť, a koná dobre alebo zle podľa toho, čo je preňho výhodnejšie.

Zle sa odplatí učiteľovi ten, kto zostáva navždy iba žiakom.

Najistejší spôsob, ako skaziť mladého človeka, je naučiť ho vážiť si viac tých, čo zmýšľajú rovnako, než tých, čo zmýšľajú inak.