„Je nemožné vysvetliť, čo som v tej chvíli cítil, bol som len veľmi, veľmi šťastný, že som…“

Opice riešili hlavolam jednoducho preto, že im to prinášalo uspokojenie. Bavilo ich to. Radosť zo samotnej úlohy bola odmenou sama osebe.

Tie najvyššie stavy - úžasu a radosti, úžitku a lásky, zmyslu a tvorivosti - vyvierajú práve z tejto horkosladkej podstaty skutočnosti. Prežívame ich nie preto, že by bol život dokonalý, ale práve preto, že dokonalý nie je.

Hra je z podstaty bezstarostná a nezaťažená sebauvedomením. Čoraz viac ju však meriame podľa jej prínosov. Hráme squash pre kondíciu srdca, berieme deti na večeru, aby sme im rozšírili chuťové obzory, chodievame na dovolenku, aby sme nabrali sily. No ak nás sužuje sebauvedomenie, posadnutosť výsledkom alebo strach z posudzovania, naše potešenie je nevyhnutne oslabené.

Opakom hry nie je práca, ale depresia. Keď je náš život presiaknutý hrou, dokážeme vidieť absurdné vo vážnom a nachádzať vzrušenie v obyčajnom.

Humor a radosť prispievajú k mojej celkovej pohode.

Práve teraz mám pocit, že dnešná noc je tou najkrajšou nocou môjho života.