„Prečo taký vážny? Všetci sú vždy takí vážni, hlavne novinári. Život sa dá brať aj menej…“

Nezáleží mi na víťazstvách, ide skôr o šou.

Rád žartujem, mám rád veselosť. Preslávil som sa dosť skoro, ešte predtým, než som vyhral všetko, čo som vyhral – tým, ako som si na bicykli robil kolieska. A nie ako víťaz, možno som prišiel do cieľa mŕtvy unavený, so skupinkou pozadu po horskej etape. Ale záležalo mi na tom, aby som ukázal, že tú veselosť som nenechal niekde na trati, že cyklistika je potešenie – namáhavé, ale nádherné potešenie.

Alaphilippe a Kwiatkowski sa ku mne dotiahli a veru mi veľa striedaní nedali, takže si ušetrili viac energie než ja. V konečnom dôsledku ale na výsledkoch nezáleží, dôležité je urobiť šou – to je to, čo ľudia chcú.

Tajomstvo môjho víťazstva na Flámsku 2016? Rád si v pelotóne nahlas spievam, aj keď to mnohých otravuje.

Nie je lepšie prehrať veľké preteky, než vyhrať nudné? Nie som si istý. Aj naďalej sa budem v budúcnosti pokúšať vyhrávať veľké preteky, aby som si túto otázku nemusel klásť.

Je to Jokerova verzia podľa Heatha Ledgera, do ktorej som primiešal aj kúsok seba. Neuhádnete, čo hovorí? Prečo taký vážny?