„Zášť či zaťatosť neublížia človeku, voči ktorému tieto pocity chováš, no vo dne aj v noci…“

Zatrpknutosť je ako rakovina. Požiera svojho hostiteľa. No hnev je ako oheň. Vypáli všetko dočista.

Všetok hnev vnímam ako výsledok myslenia, ktoré odcudzuje život a podnecuje násilie. V jadre každého hnevu je potreba, ktorá nie je naplnená. Hnev preto môže byť užitočný, ak ho použijeme ako budík, ktorý nás prebudí – aby sme si uvedomili, že máme nenaplnenú potrebu a že myslíme spôsobom, ktorý jej naplnenie robí nepravdepodobným. Aby sme hnev naplno vyjadrili, potrebujeme si plne uvedomiť svoju potrebu. Naplnenie potreby si zároveň vyžaduje energiu. Hnev však túto energiu odčerpáva tým, že ju smeruje k trestaniu druhých namiesto napĺňania našich potrieb. Namiesto oddávania sa „spravodlivému rozhorčeniu" odporúčam spojiť sa empaticky s vlastnými potrebami alebo s potrebami druhých. Môže to vyžadovať dlhý nácvik, počas ktorého si znova a znova vedome nahrádzame vetu „Som nahnevaný, pretože oni..." vetou „Som nahnevaný, pretože potrebujem...". Používajte hnev ako budík.

Ubližovať ľuďom je príliš povrchné riešenie.

Chceme, aby ľudia videli, že náš hnev nevytvára samotný podnet, ale spôsob, akým sa na danú situáciu pozeráme.

V koreni každého záchvatu zlosti a mocenského boja sú nenaplnené potreby.

Kroky k vyjadreniu hnevu: 1. Zastav sa. Dýchaj. 2. Rozpoznaj svoje odsudzujúce myšlienky. 3. Spoj sa so svojimi potrebami. 4. Vyjadri svoje pocity a nenaplnené potreby.